Zdvíhacie vaky a signalizačné (dekompresné) bóje

Dean Marshall
Tento článok by som chcel začať objasnením základných pojmov a vysvetlením ich významu. Po ich vysvetlení sa budem venovať technikám a možnostiam ich používania.

Potápač vyťahuje SMB.

Aj keď sa termíny „zdvíhací vak“ a „SMB“ niekedy vzájomne zamieňajú, takéto používanie nie je celkom presné. Túto nepresnosť môžeme prirovnať k neznalosti rozdielu medzi „dekompresnou“ a „postupovou“ fľašou. Začneme pohľadom na dva rozdielne účely týchto zariadení, pretože obidve dokážu stúpať a signalizovať. Ale tak, ako je to pri väčšine vecí v živote, ak používame správny nástroj, práca nám ide oveľa ľahšie. Základnou funkciou zdvíhacích vakov je zdvíhať objekty z vody a ich vedľajšou funkciou je označovať hladinu. Ak chceme zdvihnúť objekt z masy vody, musíme dosiahnuť pozitívny vztlak, aby sme kompenzovali negatívny vztlak objektu. Z komerčného hľadiska používajú potápači zdvíhacie vaky na zdvíhanie všetkého, od kotiev až po lode. Vo všeobecnosti je najlepšie používať niekoľko menších zdvíhacích vakov na získanie čo najväčšej kontroly nad objektom. Takto je možné objekt zdvihnúť na hladinu bez ohrozenia potápača. Na maximum sa zvyšuje šanca úspešného zdvihnutia na prvýkrát, pretože potápač môže počas zdvihnutia udržiavať úplnú kontrolu nad objektom, a nielen čo najviac naplniť vak, a dúfať, že dorazí na hladinu v celku a zostane na nej. K tejto téme sa ešte vrátime a podrobnejšie ju rozoberieme neskôr. Väčšina zdvíhacích vakov má tvar vankúša s o niečo menším plniacim otvorom na konci.

Potápač upevňuje SMB k vodiacemu lanku.

Niektoré vaky, napríklad tie, ktoré sa používajú na vyťahovanie lodných skrutiek a na iné špeciálne účely, majú širokú škálu tvarov a veľkostí. Dostupné sú modely v rozsahu až do 4 500 kg.

Najdôležitejšie je správne upevnenie objektu. Pamätajte na to s tým, že je vždy na mieste predstaviť si, ako sa predmet dostane na hladinu bez potápača. Okrem toho si myslím, že je dôležité skontrolovať, či objektu neprekážajú žiadne veci z výstroja potápača, a či objekt nemá žiadne záchytné body, ktoré by mohli zachytiť neopatrného potápača a vytiahnuť ho na hladinu.

Na rozdiel od zdvíhacieho vaku je jediným účelom SMB poskytnúť členom tímu na hladine signál, podľa ktorého by vedeli určiť relatívnu polohu potápača pod vodou. Keď sa potápač zanorí do vody, existuje veľké množstvo možných problémov, z ktorých mnoho máme pod kontrolou len málo alebo vôbec nie: možný mechanický problém na podpornom plavidle, zhoršujúce sa počasie, zmena podmienok s ohľadom na aktuálnu polohu plavidla atď. Z dôvodu týchto premenlivých faktorov je používanie SMB rozhodujúcou zručnosťou, ktorú by si mal potápač časom osvojiť.

Ako sme už spomínali, jediným účelom SMB je upozorniť náš podporný tím na hladine, kde sme. Keď je SMB na hladine, plní si svoju úlohu po celý čas. V dôsledku toho si musíme byť istí, že používame SMB, ktorá je z plavidla na hladine čo najlepšie viditeľná. Neznamená to, že vždy si musíme vybrať najväčšiu SMB, ktorú unesieme – v skutočnosti, pri rozhodovaní o výbere SMB zohráva úlohu množstvo faktorov. Niektorými z týchto faktorov je typ miesta nášho ponoru, naša vzdialenosť od pobrežia, farba SMB a ochranný oblek, ktorý používame.

Počas základného školenia GUE sa potápači dozvedia základy vypúšťania SMB na hladinu. Bezpečné vypustenie SMB si však vyžaduje množstvo skúseností. Pred tým, ako to potápač dokáže popri včasnom vykonávaní viacerých úloh smerom k hladine, potápači by nemali počítať s vypustením SMB na hladinu ako so súčasťou plánu ponoru.

Potápač sa v správnej polohe pripravuje na vypustenie SMB.

Pri výbere SMB je dôležitou otázkou spôsob naplnenia bóje. Poznáme tri základné druhy signalizačných bójí: zatvorené, polozatvorené a otvorené. Ako vyplýva z názvu, zatvorený systém funguje takmer tak isto ako kompenzátor vztlaku. Má plniaci ventil, ktorý sa pripevní k inflátorovej hadici (pričom inflátorovú hadicu nie je možné počas plnenia zaistiť tak, ako je zaistená na kompenzátore vztlaku), a bezpečnostný pretlakový ventil (OPV). Keď potápač naplní bóju, prejaví sa Boylov zákon, a počas stúpania bóje na hladinu sa prebytočný vzduch vypúšťa z OPV. Ak to všetko zvážime, tento typ SMB má mnoho výhod s tým, že znižuje možnosť úniku vzduchu z bóje, keď sa dostane na hladinu. A predsa existujú ďalšie problémy, s ktorými sa stretne potápač v mokrom obleku. Aj keď menšie bóje, napríklad 1 m zatvorené SMB, je možné nafúkať ústami, na efektívne naplnenie 1,5 m a väčších SMB je potrebná strednotlaková inflátorová hadica. To znamená, že potápač v mokrom obleku musí mať pripojenú ďalšiu strednotlakovú hadicu k inflátoru, alebo v horšom prípade odpojiť strednotlakovú hadicu od inflátora  kompenzátora vztlaku, čo nikdy nie je dobrý nápad. Polozatvorené dekompresné (signalizačné) bóje sú čoraz obľúbenejšie, pretože sa plnia druhým stupňom primárneho regulátora (podobne ako bežný otvorený vak), ale vyžadujú usmerňovač, ktorý vďaka utesneniu po prieniku plynu umožňuje jeho vstup, ale nie jeho únik. Využíva tiež pretlakový bezpečnostný ventil, ktorý počas výstupu umožňuje únik prebytočného vzduchu. Z hľadiska tvaru je dekompresná (signalizačná) bója s otvoreným obvodom najbežnejší typ. Ako napovedá jej názov, má tvar vankúša a plniaci otvor na konci  – nadbytočný plyn vychádza počas stúpania z bóje cez voľný koniec plniaceho otvoru. Najväčšou nevýhodou používania dekompresných (signalizačných bójí) s otvoreným napúšťacím obvodom je, že keď sa neudrží napätie pri výstupe SMB k hladine, potápač je vystavený možnosti, že plyn z SMB unikne, a bója sa v najlepšom prípade minie účinku, alebo v najhoršom prípade klesne späť k potápačovi.

Keď si vyberiete spôsob plnenia, je čas rozhodnúť sa o veľkosti a tvare SMB. Na výber sú dva základné tvary: valcovitý alebo vak. Pri výbere je potrebné brať do úvahy niekoľko parametrov, prvoradým je veľkosť pri nafúknutí. Pokúsiť sa o to, aby sa plan 45 kg bója dostala na hladinu, si bude vyžadovať veľké množstvo plynu, ktorý je potrebné doplniť v hĺbke, čo môže spôsobiť vážne problémy so vztlakom potápača. Na druhej strane, pokúsiť sa naplniť takúto dekompresnú (signalizačnú) bóju v malej hĺbke by malo za následok veľmi neefektívny signál pre čln. Malú 1 m valcovitú bóju so zdvihom 2,5 kg je možné jednoducho vystreliť z akejkoľvek hĺbky pri malom alebo žiadnom účinku na vztlak potápača. Aj malá valcovitá bója môže stáť niekoľko desiatok centimetrov nad hladinou, čím poskytne podpornému plavidlu efektívny signál. Dosiahne sa to udržiavaním slabého pnutia lanka. Je prekvapivé, aké malé úsilie je potrebné na udržanie valcovitej bóje v kolmej polohe – ťuknutie na lanko jedným prstom bude mať požadovaný účinok. Ak je potrebná väčšia SMB, použitím 1,5 m alebo 1,8 m valcovitej bóje vznikne na hladine výraznejší cieľ, viditeľný z plavidla bez potreby dopĺňať veľké množstvo plynu. S namontovaným dodatočným OPV alebo s polozatvorenou SMB majú potápači najlepšie možnosti takmer za každých podmienok.

SMB majú rôzne tvary a veľkosti.

Keďže oceán je dynamickým miestom a zvykne sa rýchlo meniť, plány potápačov musia byť čo najflexibilnejšie. Pozeraním z pobrežia do diaľky a všímaním si typického počasia, prúdov, príbojov a lodnej dopravy, môže potápač začať rozpoznávať určité modely, ktoré mu pomôžu zostaviť sľubný plán ponoru. Počas potápania mimo pobrežia je najdôležitejšie mať na dohľad počasie na pevnine alebo vedieť, aké je 250 km od najbližšieho bezpečného prístavu, a mať možnosť priplávania sprievodného plavidla. Predovšetkým preto sa používajú signalizačné bóje. Na to, aby sa plavidlo dostalo k potápačovi, musí sa kapitán rozhodovať na základe známych informácií. Z tohto dôvodu je kapitán kľúčovou postavou akéhokoľvek morského potápania. Ak sa ponor uskutočňuje v pobrežnej oblasti, kapitán dobre vie, kde sú tímy potápačov, pokiaľ časový rozvrh ponoru prebieha podľa plánu. Ak sa ponor uskutočňuje v oblasti známej silnými prúdmi, kapitánovi to môže skomplikovať situáciu, pretože prúdy vo vodnom stĺpci môžu byť veľmi rozdielne.
V skutočnosti nie je vôbec výnimočné, keď majú prúdy v rôznych hĺbkach úplne iný smer. V takomto prípade sa vystrelenie SMB stáva rozhodujúcim bodom plánu ponoru. Počas ponoru, kedy sú potápači mimo dohľadu z pevniny, a pri ktorom je malá alebo žiadna šanca, že po nich pripláva iné plavidlo, je nutné, aby posádka plavidla vždy vedela, kde sa potápači nachádzajú. Toto je jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým je morský potápač vystavený, ak nie najväčšie nebezpečenstvo.

Potápač sa pripravuje na vypustenie SMB, zatiaľ čo člen tímu sa pripravuje na to, že mu pomôže.

Bežnou praxou je označenie miesta vraku pomocou spustenia lanka, čo sa niekedy nazýva „kolmica“. Potápači používajú túto techniku, aby našli vrak, posádky lodí ju používajú, aby vedeli, kde sa potápači nachádzajú na začiatku ponoru. Dochádza k tomu pri začiatku výstupu, keď je na výber niekoľko možností. Potápač si môže vybrať, či použije „kolmicu“ ako signál tým, že vynesie kotvičku a priviaže ju k lanku. Výhodou tejto techniky je, že umožňuje, aby boli všetci potápači na jednom mieste, čím by sa výrazne zjednodušila práca sprievodného tímu na hladine. Nevýhodou tejto techniky je, že je potrebné, aby sa všetci potápači vrátili k lanku, aby dokončili výstup, na čo je potrebné, aby každý dodržal plánovaný čas strávený na dne. Lanko sa tiež môže predčasne uvoľniť, čo vyžaduje, aby potápači pracovali v hĺbke (a museli vyniesť a uviazať kotvičku, keď sa zásoby plynu môžu znižovať a keď každá ďalšia minúta strávená v hĺbke môže znamenať predĺženie dekompresie oproti dekompresii s plánovanou zásobou plynu).

Správne vypustená SMB výrazne zvyšuje bezpečnosť potápača.

V určitej chvíli budú potápači predsa len musieť vypustiť SMB na hladinu. Otázka znie, z akej hĺbky by mala byť vypustená? Potápač ju môže vypustiť z dna, zo strednej alebo z veľmi malej hĺbky. Podmienky prostredia a denná doba určujú, odkiaľ vo vodnom stĺpci vypustí potápač svoju dekompresnú (signalizačnú) bóju. Potápač sa musí vedieť prispôsobiť. Napríklad v deň, keď nie je prúd a je dobrá viditeľnosť na hladine, aj pod ňou, nie je potrebné vypúšťať SMB z dna alebo zo strednej hĺbky. Keďže potápač, ani plavidlo sa nepohnú ďaleko od miesta, kde sa vrak nachádza, vypustenie SMB z malej hĺbky bude primerané. Na druhej strane, ak sa ponor uskutočňuje na mieste s výskytom hmly a prúdov, bude nevyhnutné vystreliť SMB z hĺbky a udržiavať tímy spolu. Ako vidno na týchto príkladoch, neexistuje jediný správny spôsob. Pri rozhodovaní o čase vypustenia bóje je potrebné vziať do úvahy mnoho premenlivých faktorov. Potápači a kapitáni musia byť zohratí a spolupracovať, aby vymysleli a zrealizovali ten najbezpečnejší plán.

Na záver, je dôležité, aby ste si zapamätali niekoľko vecí. Po prvé, na udržanie si zručností potrebných na bezpečné používanie a vypúšťanie zdvíhacieho vaku alebo SMB je potrebná veľká dávka skúseností. Po druhé, je mimoriadne dôležité naučiť sa rozhodnúť o čase vystrelenia SMB, a správne rozhodnutie v správnom čase vyplýva zo skúseností, ale aj na základe rozhovoru s kapitánom a s posádkou plavidla, pretože to sú ľudia, ktorí sa pozerajú, kde ste. Po tretie, zohraním sa všetkých členov potápačského tímu, členov posádky a pracovníkov podporného plavidla v súvislosti s časmi, ktoré je možné stráviť na dne a pod., vznikne úplný rozdiel medzi jednoduchým a bezpečným ponorom a úplnou katastrofou. Nakoniec, keď je SMB na hladine, plní si svoju úlohu. Vtedy je dôležitejšie to, aby potápači dávali na seba pozor a aby dodržali čas, nie to, či sa lanko navinie na cievku alebo navijak.

Voľne preložil Štefan Z. Hogarthian Divers www.kurzypotapania.com