Separačný protokol

napísal George Irvine

Tu je popísané ako dotykmi s buddym vydávame rozkazy. Je to zodpovednosťou prvého potápača vedieť či tam je prítomný ďalší člen tímu alebo nie. Keď nie je, prvý potápač zastaví, otočí sa a začne ho hľadať. Keď tretí člen zastaví, druhý člen tímu musí zastaviť a byť s ním. Je to stále na zodpovednosti prvého potápača vedieť, či druhý člen je tam. Lúč svetla môže pomôcť, ale protokol musí fungovať aj v prípade keď, svetelný lúč nie je prítomný. 

Je zodpovednosťou členov vzadu držať lúč svetla pred osobou, ktorá je pred nimi a to tak, že osoba pred nimi môže vidieť lúč a vďaka tomu vedieť, že osoba za ňou je prítomná. Zostávame na dotyk vo všetkých jaskyniach, bez ohľadu na ich veľkosť, ale v malých priestoroch toto vedie k strate partnera pri každom zatočení, a napomôže tomu partner vpredu prechodom cez nejaký sediment alebo haloklímu, prípadne len zvírením bez zastavovania či bez počiatočného pohnutia. Keď je naozaj zle, zodpovednosťou zadného člena je byť na dosah dotykom s predným plávajúcim členom alebo na úder do plutiev so skútrom, v prípade, že používa skúter. Toto je štandard WKPP základu a ja od každého očakávam, že to bude poznať, a že sa toho bude držať. Nenávidím potápanie s ľuďmi, ktorý nehrajú podľa týchto pravidiel, s ohľadom na výsledok, pri blížiacom sa ponore bez stresu. Osobne odchytávam momenty v nejakých ponoroch, kde je toto alebo ďalšie nedodržanie protokolu.

Predný člen môže urobiť bočný signál so svetlom, že nevidí člena za ním, toto hovorí zadnému členovi, kývaním svojho lúča svetla zo strany na stranu cez masku predného potápača, ukazuje zadný člen, že on je tam. Keď sa šnúra stráca, predný potápač musí signalizovať s jeho svetlom „nie je šnúra“ (pomaly naspäť a ďalej), a zadný potápač musí automaticky zastaviť, chytiť jeho pozíciu na šnúre zakiaľ ju vidí. Keď predný potápač nájde pokračovanie šnúry, signálom odovzdá nájdenie a rozsah pokračovania ukáže prezretím šnúry s lúčom svetla, že našiel šnúru a zadný potápač odovzdá naspäť tento signál (nestačí signál OK“).  

Nemáme ospravedlnenie pre odlúčenie na viac ako sekundu. Zostávame spolu ako je to len možné počas celej doby. Keď neudierate z času na čas do svojho partnera, ste veľmi ďaleko. Trikom toho, čo robíme, je tímová spolupráca. Dôvodom prečo nikto na nás nevyzrel v tejto hre, vrátane toho čo považujeme za najlepšie vo svete, je to, že nedodržiavajú túto časť. Keď Sheck Exley začal potápať so mnou, bol tak udivený čo môže urobiť našim spôsobom, že mi každý večer doma hovoril a volal mi každý deň cez jeho obednú prestávku kvôli otázkam o našom ďalšom budúcom ponore cez víkend. Čo sa samotný Exley snažil tvrdo vynechať, inak s úspechmi počas niekoľkých týždňov prerušením CFs, to mohol so mnou urobiť v jeden deň.         

Iba cestou porovnávania alebo filozofovania UDSCT (vytvorené niekoľkými veľmi zaujatými idiotmi vo Floridskom jaskyniarskom potápaní rovnako ako aj „najlepšími“ z Európy a ďalších miest) zabralo 90 dní potápania dostať sa na polovicu mimo JJ a mojej šnúry v hlavnom tuneli Wakully. No a JJ a ja sme išli späť po ich natiahnutí od vstupu a pridaním na koniec našej vlastnej šnúry (dvakrát tak ďaleko ako ich maximálny prienik) v jednom ponore v jeden deň. Rozdiel je v možnostiach práce spojeného tímu počas ponoru. Málo detailov vďaka ktorým sa to stane.

© 1998–2006 GUE.COM
Preložil: Miroslav Zverka 30.11.2006