Po prvé, niekoľko upozornení. Dal som do nich niekoľko myšlienok, preto ich nepreskočte. Očakávam, že budú každému zrejmé, ale možno nie pre osobu, ktorá nájde na Googli Ratio Deco a narazí na tento popis.
Většina potápěčů používajících dvojče ví, že by si měla dosáhnout na ventily, aby je v případě potřeby mohla zavřít či otevřít. K procvičování této dovednosti slouží tzv. valve drill (valve = angl. ventil, drill = nácvik) či zkráceně v-drill. Pro zájemce o výcvik organizace GUE jsem se rozhodl podrobněji popsat aktuální a jedinou verzi pro dvojče, která platí mimochodem již od listopadu 2006. Důvodem je strohost, zastaralost či neúplnost popisů přístupných na českém internetu.
Pro bezpečný a pohodový ponor musí mít potápěč nejen správné množství zátěže, ale také ji musí správně rozmístit. V případě DIR potápěče to znamená rozmístit tak, aby mu to napomohlo se vznášet téměř bez pohybu na místě v horizontálním trimu po libovolně dlouhou dobu, a to bez kontaktu s okolím (angl. hovering). Tedy něco, co bohužel dokáže jen hrstka potápěčů. Jedním z hlavních důvodů je vedle lhostejnosti neinformovanost. Omylem by bylo se domnívat, že se jedná o schopnost, která by se měla týkat výhradně "pokročilých" či technických a jeskynních potápěčů nebo dokonce jen HOG/DIR stylu potápění.
Potápanie s prídavnými fľašami (stage diving) sa používa k dosiahnutiu zväčšenia zásoby plynu potrebného k ponoru neseného na chrbte potápača. Dôvody pre používanie stage fliaš počas ponoru sú:
potreba používania viacerých zmesí,
potreba predĺžiť čas na dne (bottom time), čas prieniku, či samotnú vzdialenosť prieniku,
potreba zvýšenia bezpečnosti väčšou zásobou plynu počas ponoru.
Sú známe limity v tom, koľko môže potápač odniesť plynu vo fľašiach na svojom chrbte, a tak je možné použiť viaceré prídavné fľaše, či skupiny fliaš, ktoré sú pripnuté na boku potápačovho postroja aby sa potápač mohol dostať hlbšie, ďalej, či ostať dlhšie vo vode. Dodatočne aj potreba použitia viacerých rozdielnych zmesí plynov v rôznych hĺbkach a v zložitých dekompresných profiloch. Lepšie je rozložiť tieto zmesi na samostatné nezávislé fľaše s požadovanou zmesou. Napokon, plyn ako nevyhnutne potrebná zložka vo vode (špeciálne u jaskyniarskeho potápania), obsiahnutý v zásobách plynu potápača v podobe používania stage fliaš, zvyšuje jeho bezpečnosť.
Jaskynní potápači patrili medzi prvých potápačov, ktorí zaviedli presné pravidlá manažmentu plynu z dôvodov požiadaviek jaskynného prostredia a taktiež zvýšenia bezpečnosti ponoru. Pri jaskynnom potápaní sa uplatňuje „pravidlo používania tretín“ na určenie tlaku, pri ktorom sa potápač musí otočiť a vrátiť na miesto zanorenia. „Pravidlo používania tretín“ teoreticky ponecháva dostatok plynu, aby jaskynný potápač mohol vystúpiť z jaskynného systému a súčasne zdieľať plyn s partnerom, u ktorého nastalo zlyhanie dodávky plynu v bode najhlbšieho prieniku. Keď prvý potápač dosiahne tretinu, obaja potápači začnú proces návratu. Toto pravidlo používania tretín je prospešné vždy, keď sa potápač MUSÍ vrátiť na miesto zanorenia. Podľa určitých scenárov si potápač musí vyhradiť ešte väčšiu časť plynu pre prípad oneskoreného dosiahnutia miesta zanorenia. K týmto scenárom patrí predĺžený výstup (napríklad s dekompresiou), podmienky prostredia (napríklad prúd) a zníženie viditeľnosti. Ďalšie pravidlá používania plynu, napríklad „pravidlo použitia 1“ a pravidlo „všetko použiteľné“ je možné uplatniť pri iných formách potápania, kedy je návrat na miesto zanorenia menej dôležitý (potápanie z ukotveného plavidla) alebo vôbec nie je dôležitý (prúdové potápanie).
Popíšem sumár vypovedanej pravdy z konferencie na GUE Quest o neutíchajúcej diskusii – je to o LED versus HID primárnych svetlách. Každé potápačské svetlo má vo vode limitovaný výkon v svietivosti a tento výkon svietivosti je tým nižší, čím sa vo vode nachádza viacej prachových, či bakteriálnych častíc. Čím je vo vode viacej častíc a vy použijete silnejšie svetlo s väčšou parabolou (s väčším rozptylom – väčším svietiacim kužeľom), o to viacej svetla sa vám od spomínaných častíc odrazí späť, priamo k vám do očí (kamery).
Výber primeranej zmesi zahŕňa vyváženie niekoľkých rovnocenných faktorov, medzi ktoré patria obavy týkajúce sa otravy, dekompresia, hustota dýchacej zmesi, narkóza, tepelné podmienky a finančné náklady. Potápač môže urobiť celú škálu výpočtov, aby si vybral „najlepšiu zmes“ pre daný ponor, aj keď výpočty ešte viac komplikujú potápanie a následné nebezpečenstvo. Okrem toho obmedzujú štandardizáciu tímu, dôvernosť, jednotnosť dekompresie a vhodnosť zmesi. Vzhľadom na tieto aspekty je výber štandardnej dýchacej zmesi ideálnou voľbou. Opodstatnenie štandardných zmesí predstavuje správne porozumenie vzájomnému vzťahu príslušných zákonov týkajúcich sa plynu: Boylov, Daltonov a Henryho zákon, ako aj charakteristických vlastností rôznych plynov a fyziológie človeka.
George Irvine, konference Quest, 9.2.2002, George Irvine, Sobota 9. února 2002 o dekompresi Při rozhodování kde začít svoji dekompresi je logika velmi jednoduchá: chcete aby se plyn dostal z tkání dříve než začne formovat bublinky. Jakmile vytvoří bublinky v tkáních, tak už neunikne. Rychlý výstup z hloubky je jenom dobrým způsobem jak uvěznit v tkáních plyn formující bublinky, které už budou jenom růst čím výše se dostanete ve vodním sloupci. Na druhou stranu plyn, který zformuje bublinky v krvi je všeobecně zachycován v plicích s vyjímkou jedinců majících nějaký druh srdečních nebo cévních přemostění (PFO) a ti podstupují riziko pokud se toto stane. Pokud formace bublin v krvi nastane příliš rychle a/nebo bubliny příliš rychle vyrostou tak mohou zablokovat účinnou funkci plic a poškodí kapilární řečiště v plicích. Takže v hloubce musíte plyn dostat z těla rozpuštěný.
George Irvine, konference Quest, 6.2.2002, George Irvine, středa 6. února 2002
Hodlám zveřejnit svoji zprávu o opakované dekompresi a dalším postupně za sebou, ale nejdříve mi dovolte zmínit něco, co je opomíjeno. Plyn se nepřemísťuje z tkání do tepen nebo žil, přemísťuje se do kapilár. Cévy vycházející ze srdce jsou obrovské, silné, elastické pulsující trubice, které se zmenšují a rozvětvují dokud se z nich nestanou kapiláry a potom se krev vrací nazpět k srdci skrze žíly, které jsou rovněž silné a zvětšují se postupně jak se sbíhají, aby vrátili krev do pravé srdeční části.