Keď dýchate dýchaciu zmes (dýchací plyn) v hĺbke, tak sa inertný plyn rozpúšťa v potápačových tkanivách. Počas výstupu pri znížení tlaku sa inertný plyn nasýtený v tkanivách môže zmeniť na bublinky. Vznik bubliniek inertného plynu v tkanivách je hlavným spúšťacím mechanizmom choroby, ktorá je známa ako Dekompresná choroba (DCS). Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby počas výstupu bublinky nevznikali vôbec alebo ich bolo čo najmenej a čo najmenšie, a to z dôvodu zníženia rizika DCS a zvýšenia bezpečnosť ponoru.
Hogarthian systém je založený na opornej chrbtovej doske (backplate) a je priskrutkovaný k dvojitým fľašiam (twins) a jednému kusu krídla. Používa sa len jedno krídlo. Neoddeliteľným záložným prvkom na kontrolu vztlaku sa stáva membránový trilaminátový suchý oblek (alebo dnes taktiež populárne neoprénové obleky z komprimovaného neoprénu v hrúbke 2 mm). Klasické neoprénové obleky v hrúbke 6 alebo 7 mm nie sú vhodné. Dôvody budú objasnené neskôr.
V základnom rozdelení poznáme 2 typy suchých oblekov: sú to membránový suchý oblek a neoprénový suchý oblek. Nevýhoda neoprénového suchého obleku je taká istá ako nevýhoda mokrého neoprénovéo obleku a to, že vztlak a tepelná ochrana sa zhoršuje vo väčších hĺbkach, pretože neoprén sa pôsobením tlaku stláča. Z toho vyplýva, že na kompenzáciu tejto nevýhody potrebujete viac podoblečenia, čo znamená že na hladine ste objemnejší a máte väčší vztlak a preto na druhej strane aby ste sa dokázali zanoriť, potrebujete viac záťaže.
V potápačskej praxi sa bežne používa II. Stupeň automatiky s dĺžkou hadice okolo 60 cm a podobnú dĺžku má aj hadica "octopusu" pripadne je o čosi dlhšia asi 90 cm. Vzhľadom na to, že už od základného kurzu sa väčšina potápačov sa s takouto konfiguráciou stretáva už pri základnom výcviku a považujú to ako niečo sa je dané a nesmie sa meniť, pričom ich ani nenapadne zamyslieť sa nad tým ako je to usporiadané, pretože nepoznajú ani inú alternatívu. Pri hore uvedenej konfigurácií dýcha potápač s II. Stupňa krátkej hadice, pričom "octopus" ma strčený niekde vo vrecku kompenzátora vztlaku alebo sa mu len tak hompáľa a má ho pripravený ako rezervu pre prípad, že by ho niekto potreboval.
V prípade, že ste pri svojich hĺbkových ponoroch zistili, že čas, ktorý mate pre bezdekompresný ponor Vám mnohokrát nestačí na to aby ste si dostatočne užili podmorskú faunu a flóru a dosahujete časy na dne, ktoré sú dekompresné, odporúčame prečítať si niekoľko rád, ktoré Vám to môžu uľahčiť prípravu na dekompresiu. Pre správne vykonanie dekompresie je potrebné byť pripravený pričom musíte byť schopný riešiť aj krízové situácie Vášho buddyho v prípade, že stratí dekompresný plyn. Upozornenie: potápanie sa v režime dekompresných ponorov je nad rámec bežného rekreačného potápania a bez vhodnej teoretickej a praktickej prípravy môžu byť dekompresné ponory veľmi nebezpečné. Niekedy sú takéto ponory aj zbytočné, pretože stačí skrátiť o niekoľko minút čas na dne alebo počas ponoru o niekoľko metrov znížiť hĺbku.
Biológ Richar Pyle si pri niektorých svojich zostupoch do hĺbky všimol, že sa cíti unavený a bolí ho hlava. Iný deň pri porovnateľnom ponore sa však tieto bolesti u neho neobjavili. Preto sa snažil, aby bolesti zmierňoval a preto hľadal vplyv faktorov na jeho fyzickú záťaž, teplotu vody a dehydratáciu. Nenašiel však žiadnu priamu súvislosť. No stále mu to nedalo pokoj a nakoniec to zistil. Súviselo to s chytaním a pozorovaním rýb.
Plánujete výlet na známe štrkovisko v Maďarsku – Hegyeshalom, pretože sa chcete pozrieť na vrak dopravníka ktorý končí v hĺbke okolo 34 – 35 m. Viditeľnosť je okolo 8 m a tak ste sa rozhodli, že si ponor vychutnáte a dôkladne si popozeráte celý dopravník a zdržíte sa v hĺbke čo najdlhšie a nebude Vám prekážať ani nízka teplota. Ako tepelnú ochranu použijete suchý oblek. Nulový čas podľa Buhlmann ZH-L12 pre hĺbku 36 m a vzduch je 12 minút čo sa vám zdá málo pretože okrem iného si chcete nafotiť nejaké pekné zábery budete plánovať ponor na 27 minút času na dne.
Ako ste si mali možnosť všimnúť rastie popularita technického potápania v hogarthian (doing it right) konfigurácií výstroje. Technický potápači preferujú ponory na vraky, ktoré sa nachádzajú vo veľkých hĺbkach a v studených moriach alebo vodách, kde sú podmienky na ponory veľmi odlišné ako pri potápaní vrakov niekde v Egypte v malej hĺbke. Taktiež podmienky v jaskynných systémoch sú náročnejšie ako pri ponoroch na otvorenej vode.
Svetlo rekreačného potápača a technického (jaskynného) potápača majú spoločné nasledovné: Obe vyžarujú svetlo, obe pracujú pod vodou ale tu podobnosť týchto svetiel končí. Typické svetlo rekreačného potápača pozostáva zo samostatnej hlavy, ktorá sa skladá zo zdroja energie a žiarovky. Držiak svetla má veľkú rúčku v tvare ako keby ste držali pištoľ. Pre upevnenie svetla na potápačovu ruku sa používa popruh na zápästie.
Výstroj a meracie prístroje To je opäť ďalšia oblasť, kde je jednoduché rozoznať rozdiely medzi rekreačným potápačom a jaskynným alebo technickým potápačom. Rekreačný potápač má tendenciu nosiť minimálne dva hĺbkomery, kde jeden hĺbkomer je spojený v jednej konzole s tlakomerom a ďalším je potápačský počítač umiestnený na ruke. Rekreačná konzola môže tiež obsahovať podvodný kompas, pričom technický potápači majú umiestnený kompas na zápästí podobne ako potápačský počítač.
English
Slovenčina
